Svetová ekonomika 2020: Americký FED za 2 mesiace "spreneveril" 3 bilióny dolárov

Autor: Martin Donoval | 20.6.2020 o 16:55 | (upravené 29.6.2020 o 11:48) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  1453x

Ekonomické krízy vždy dobre slúžili vplyvným inštitúciám aby znásobili svoje majetky a bežných ľudí o ne nepriamo pripravili. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa každým rokov zvyšujú a aj naďalej to bude pokračovať. 

Nič na tom nezmenil ani plán OSN, ktorý ešte v roku 1993 hrdo hlásal znížiť chudobu a nepomer medzi bohatstvom ľudí.

Pomer 80 : 20 kde 20%  ľudí vlastní a kontroluje 80% svetového bohatstva už dávno neplatí. V roku 2007 20% najbohatších obyvateľov v USA vlastnilo 85% majetku. V roku 2011  400 najbohatších ľudí, vlastnilo 50%, v roku 2012 už rovnaký počet vlastnil 60% [1].

V roku 2020 budú tieto čísla ešte horšie.

Poznámka: Dnešný článok bude trocha "neučesaný" keďže nemám toľko času. Neuvádzam všetky zdroje, ale všetko tu uvedené je ľahko dohľadateľné a overiteľné. Aj keď bude znieť trocha konšpiračne, vychádza z mojich niekoľkoročných traderských skúseností.

Čo sa stalo v roku 2019 a 2020

V mojom staršom článku "Vznik a obeh peňazí" som v poslednej kapitole načrtol ako sa nafukuje svetová finančná bublina naplnená iba horúcim vzduchom.

Svetová ekonomika pokračovala pomaly neustálym nafukovaním a zadlžovaním. V októbri 2019 sa však v USA stalo niečo výnimočné. Množstvo bánk kvôli svojim túžbam po zisku spôsobilo, že na trhu bolo zrazu veľmi málo likvidity a hrozil kolaps bankového systému. Základná úroková sadzba FEDu bola 1,6%, dlhopisy a akcie boli ešte výnosnejšie a preto banky mali záujem držať na svojich účtoch iba minimum operačnej hotovosti.

FED (americká centrálna banka) sa rozhodla riešiť situáciu tzv. REPO operáciami. [4]  Banky dostávali od FEDu krátkodobé pôžičky. Denne to bolo približne 20-100 miliárd dolárov. Ako zábezpeku poskytli FEDu svoje dlhopisy, ktorých si ale vedeli v podstate vyrobiť koľko chceli. K bankám boli neskôr pridané aj investičné, dôchodnkové a hedge fondy (hedge fondy sú investičné fondy, ktoré ale môžu zarábať peniaze aj takzvaným shortovaním).

Inštitúcie však okrem toho aby správne použili tieto likvidné peniaze iba na svoju činnosť, začali robiť legálne podvody. Tieto bezúročné, alebo nízkoúročné peniaze požičiavali ďalej, napríklad kúpou dlhopisov a zarábali na tom.

Oveľa výnosnejší sa stal však biznis s akciovým trhom. Začal masový "buy back" - odkup vlastných akcií. Finančné inštitúcie, ale aj iné veľké firmy ako Boeing si začali za peniaze FEDu kupovať svoje vlastné akcie. Tým ich cena letela hore. Neskôr začali kupovať aj iné akcie, indexy a ETF fondy. Na trhu bola neuveriteľná eufória. Vo vhodnej chvíli tieto akcie predali, zarobili miliardy, REPO peniaze vrátili a keď hudba prestala hrať, mimo stoličiek sa ocitli bežní retailoví investori. Áno, aj vy ak máte peniaze v druhom a treťom piliery.

Kto sa pokúsil na trhu "shortovať" akcie, alebo indexy počas tohto prudkého rastu, skončil zle. Väčšina burzových parametrov celé mesiace kričala, že trhy sú prekúpené (overbought) a keď už sa zdalo, že príde zdravá korekcia, tak trhy vyleteli hore o 3-5% za jeden deň.

Poznal som v USA človeka, ktorý sa obchodovaniu venoval roky a bol veľmi dobrý v predvídaní bublín. Jeho majetok bol pomerne slušný. V lete 2019 mal asi 4 milióny dolárov. Od septembra 2019 si bol takmer každý deň istý že príde korekcia veľkosti 20-30%. Začal byť na tomto tvrdení závislý. Neustále shortovaním strácal (stávkou na pokles). Niekedy v novembri už zainvestoval aj svoje dôchodnkové peniaze. V januári 2020 stavil všetko ale o pár dní dostal od brokera margin call (prišiel o maržový účet). Stratil  všetko, priateľku a celoživotné úspory.

Neobhajujem ho, ale nebol si vedomí čo dokážu REPO peniaze FEDu. Za 20 rokov sa totiž s ničím takým nestretol.

Svetová ekonomika už ukazovala minimálne rok stagnáciu, ale americké indexy išli za rok hore asi o 30%.

Už koncom roka bolo známe, že svet má vážny problém v podobe COVID-19. Všetči sa však tvárili že sa nič nedeje. Predpokladám ale, že finačníci už vedeli čo svet čaká a preto tlačili akciové indexy čo najviac nahor. Čím viac sú hore, tým viac sa na nich totiž dá zarobiť na poklese (shortovaní).

24. februára začal na amerických burzách veľký pád. Index S&P 500 spadol v najbližších týždňoch z hodnoty 3398 na 2174 (23 marca). Išlo o pokles 34% a bol najrýchlejší v histórii. O pár týždňov sa však stal zázrak. Medvedí trh bol zrazu preč a eufória pokračovala. Trh sa tváril že Covid-19 už neexistuje a svet má šťastné dni znova pred sebou. Index S&P 500 sa dostal 8. júna na hodnotu 3231 a technologický index Nasdaq s cenou 10155 prekonal aj hodnotu 9760 z februára. Išlo opäť o najrýchlejší rast v histórii.

Skutočne zázrak.

Dôvod bol však ten, že FED, americká vláda a všetky veľké banky a finančné inštitúcie vymysleli plán ako "zachrániť" finančný svet. Rozhodli sa, že do Wall streetu napumpujú 3 bilióny dolárov (v angličtine je to 3 trillion) iba z jediného dôvodu. Udržať trhy čo najvyššie ako sa dá a zarobiť pri tom čo najviac ako sa dá. Rastu akcií dopomohlo aj rozhodnutie FEDu znížiť základnú úrokovú sadzbu na 0%. Špekupovalo sa aj o zápornej sadzbe, to sa ale zatiaľ nerealizovalo.

Keďže oficiálne FED nemôže kupovať akcie a dlhopisy priamo, prizval si na pomoc jeden z najväčších fondov sveta BlackRock investment. Ten pre FED masovo v miliardách dolárov vykupuje dlhopisy rôzneho druhu a najnovšie už aj korporátne. Hovorí sa však, že sa nakupujú v miliardách aj akcie najväčšieho ETF fondu sveta SPY. BlackRock má za túto službu odmenu desiatky a možno aj stovky miliónov dolárov.

Veľké korporácie ako Boeing, American Airlines, UBER a desiatky ďalších sa mohli a môžu tešiť na miliardové injekcie. Korporácie, ktorých krach, alebo masové prepúšťanie je v tejto dobe nevyhnutné je však zbytočné a nebezpečné dotovať peniazmi. Takmer nik tomu však nerozumie, takže proti tomu ani nik neprotestuje.

Strýko Jerome Powell (chairman FEDu) sa však nechal počuť na jednej tlačovej konferencii, že odkupujú jedine "A grade" dlhopisy, teda dlhopisy s vysokým ratingom. Ratingy korporácií však dnes viacerí finančníci považujú za znamipulované a zmanipulovateľné. Najmä po skúsenostiach s klamaním ratingových agentúr v roku 2007 pri hypotekárnych produktoch. Na túto tému odporúčam skvelý film o kríze z roku 2007, natočený podľa skutočných udalostí "The Big Short" (2015).

Čína a niektoré európske krajiny zakázali počas pandémie a paniky na trhoch, shortovať akcie a indexy. USA sa však rozhodli všetko ponechať tak ako je. Defacto však s pomocou 3 biliónov dolárov shortovanie zakázali. Problém je že to "zabudli" ľuďom oznámiť. Tí naďalej shortovali a prichádzali o peniaze.

USA schálili v marci 2020 rekordný stimulačný balíček v hodnote 4,5 bilióna dolárov + neskôr 1,5 bilióna na infraštruktúrne projekty.

Asi 1,5 bilióna dolárov išlo na priame riešenie následkov koronavírusu. To znamená vládne medicínske nákupy, testy, fond na pomoc podnikateľom, ale najmä "paycheck protection program", kde každý kto splnil podmienky dostal šek v hodnote 1200 dolárov.

3 bilióny dolárov z tohto balíčka však išlo na nákup akcií a dlhopisov finančným inštitúciám na Wall Street. V podstate sa iba prejedli a o 2 mesiace oddialili pád na finančných trhoch. Desiatky, alebo stovky miliárd išli do vreciek vplyvných ľudí

FED dokázal spáliť tieto peniaze za 6 týždňov, čo je zrejmé z ich výkazu - tzv. Balance sheet. [2]  Išlo o najprudší nárast v histórii a potvrdzuje to fakt, že na to, aby obrovská bublina nepraskla, musia byť použité vždy väčšie peniaze. Takto to v princípe môže pokračovať donekonečna. Nejakú dobu to už robí aj Japonská centrálna banka a v malej miere aj Európska centrálna banka.

Tieto vytlačené peniaze nebude v USA nikdy nikto musieť splatiť a rozplynú sa do zvýšenej inflácie. Určite sú však podložené vládnymi dlhopismi s nejakou dobou splatnosti a premietli sa do vládneho dlhu. Pri ich expirácii sa však obvykle vydajú nové dlhopisy s novou dobou splatnosti.

3 bilióny napumpované do finančného sektora však nebudú mať taký silný vplyv na infláciu, keďže väčšina zatiaľ zostáva uzavretá v akciách, dlhopisoch a majetkoch finančníkov.

Pre zaujímavosť, ak by sa tieto peniaze dali priamo domácnostiam, tak každá domácnosť by dostala asi 23 500 USD (ak počítam 128 miliónov domácností).

Podobný stimulačný balíček pripravila aj Európska únia pre jednotlivé členské krajiny. Ale len v hodnote 0,75 bilióna, alebo 750 miliárd, hoci ekonomika EU je len o málo menšia ako USA a žije tu viac obyvateľov. Zaujímavé však je, že tento balíček je mienený iba ako pôžička a jednotlivé krajiny by ju mali splatiť.

ECB podobne ako FED taktiež vykonáva programy nákupu dlhopisov a program kvantitatívneho uvoľňovania, avšak v oveľa menšej a konzervatívnejšej miere. Nemecký ústavný súd dokonca nedávno povedal, že odkup dlhopisov centrálnou bankou je protiústavný.

Aj keď toto rozhodnutie smerovanie finančného sektora veľmi neovplyvní, považujem to za veľký úspech voči bežným ľuďom a možnosť zamyslieť sa.

Avšak to čo sa deje v USA je Eldorádo mamonu a nenásytnosti finančných inštitúcií a politikov. Považujem to za krádež 3 biliónov dolárov z vreciek daňových poplatníkov a za najväčší finančný zločin histórie. Zaručene však nenájdete nikoho, kto by sa voči tomuto systému postavil, pretože väčšina z tých čo o tom rozhodujú, majú z toho profit.

Ani naši európski a slovenskí politici a finančníci sa neodvážia voči tomuto postaviť a povedať že cisár je predsa nahý. Sú to len slepí nasledovníci systému, aj keď sa tvária že sú fundovaní ekonómovia, ministri a finanční poradcovia.

Finančníci nedržia väčšinu svojho portfólia v hotovosti, zlate a dlhopisoch, ale v akciách. A preto sa silou mocou snažia, aby akciové trhy boli tak vysoko ako sa len dá. V histórii však boli dôsledky takéhoto myslenia iba nepokoje a zvyšujúca sa chudoba. To sa práve v USA teraz deje. V Európe prakticky nevieme čo sú potravinové banky. V USA je potravinová banka, kde sa často tvoria kilometrové rady (áut) v každom väčšom meste.

 

Ako funguje akciový trh

Každý skúsený trader vie, že akciový trh nie je slobodný a slúži v prvom rade na to, aby na ňom zarábali finančné inštitúcie. Banky, fondy a takzvaní Market Makers, čo sú v podstate burzy a brokery.

Každý si zvykol na ich algoritmy, ktoré obvykle v noci keď je objem obchodov minimálny, pumpujú indexy hore tak, že si akcie a indexy predávajú sebe navzájom. Cez deň ich držia plus mínus na nulovej hodnote, alebo vypredávajú. Pomer algoritmických obchodov je na úrovni asi 70% a viac.

Ich počítače s tučným kapitálom sú rozmiestné po celom svete a pracujú nonstop. Majú vlastné neurónové siete, historickú databázu všetkých hodnôt indexov, akcií, obchodov a neustále pridávajú nové algoritmy zamerané najmä na retail investorov a na ich pychológiu. Sú nastavené tak, aby zničili psychiku investora a obrali ho o peniaze. Pracujú v nanosekundových intervaloch a sú prepojené cez optické káble s minimálnym oneskorením. Pracujú synchronizovane aj podľa toho ako sa otvárajú a zatvárajú jednotlivé trhy v USA (indexy S&P, Dow Jones, NASDAQ), Európe (indexy DAX, FTSE), Ázii (Nikkei, Shangai, Hang Seng).

Mylná predstava je, že indexové trhy sú odrazom ceny a pohybu akcií (napr. v indexe S&P 500 je 500 najdôležitejších firiem daného sektora). Možno kedysi platilo že index sa hýbal tak ako sa hýbali akcie. Dnes je obrovský objem obchodov v samotných indexoch a ETF fondoch a akcie sú skôr odrazom pohybu indexov. V istom rozsahu je tu samozrejme aj volatilita akcií na základe ich finančných výsledkov a správ.

Potom nastávajú situácie, že akcie firiem sú extrémne nadhodnotené. Najviditeľnejšie je to pri technologických akciách ako Tesla, Nikola, Uber, Amazon, alebo AMD, ktorého PE ratio (Price to Earnings) sa začiatkom roka 2020 pohybovalo okolo hranice 200, zatiaľ čo u Intelu to bolo zdravých 13.

Algoritmy pracujú aj tak, že niekedy zneužívajú známe "trading patterns" (vzory), na ktoré sa ľudia roky spoliehali. Nasimulujú trh tak, aby ich pripomínali a potom pošlú trh iným smerom ako sa očakáva.

Časté sú aj tzv. Head-fake pohyby indexov(akcií), keď sa cena prudko pohne jedným smerom a o pár sekúnd zmení trend na opačný. Cieľom je oklamať traderov

Keď urobíte obchod a zadáte si napríklad "STOP LOSS" z dôvodu neočakávaného poklesu, ten algoritmus ho vidí a aj nepriek tomu že trh smeruje hore a váš STOP LOSS je nastavený pomerne bezpečne dole, v istom čase si po neho príde, uzavrie Vám pozíciu so stratou (alebo malým ziskom) a vráti sa znova k trendu. Táto snaha algoritmov zbaviť sa STOP LOSSov samozrejme závosí od viacerých podmienok, ako napríklad od veľkosti vašej pozície. Finančníci sú niekedy lenivý vymieňať algoritmy a tie sa občas opakujú s minútovou presnosťou. Ale robia to aj tak, že keď prestanú zarábať a veľa traderov zistí že trh sa správa znova tak, ako pred dňom/týždňom a začnú sa na to spoliehať, tak v pribehu dňa ho zmenia a ukážu kto je tu pán.

Správy, či už pozitívne, alebo negatívne nemá význam sledovať. Resp má, ale len z dôvodu že trh bude nejako reagovať. Napríklad na správu, že  v USA pribudlo za jeden týždeň vyše 6 miliónov nezamestaných, reagovali tak že najprv index klesol o 0,5% a potom ho poslali do zelených čísel. Zlikvilovali všetky "short" pozície a stop lossy a ukončili deň asi na hodnote +1%. Takto konali opakovane niekoľko týždňov počas pandémie koronavírusu.

95% bežných retailových obchodníkov stráca pri krátkodobom obchodovaní peniaze, ale 95% obchodov silných finančných inštitúcií je ziskových. Videl som takýto graf úspešnosti obchodov banky Goldman Sachs.

Market makers a banky sú v úzkom kontakte a často sa spolu dopredu dohodnú na stratégii pre najbližšie dni. Je ťažko povedať či je to viac menej stratégia všetci "Big boys" proti bežným retail investorom, alebo či aj v rámci nich existujú rôzne silné záujmové skupiny, ktoré bojujú aj proti sebe.

Toto sú mimoriadne prísne strážené informácie.

Aj napriek tomu, že nemáme priame dôkazy, máme tisíce nepriamych dôkazov o tom ako korupčne sa správajú trhy a algoritmy. Často na fórach preniknú čísla a indície aká je napríklad pre daný deň cieľová hodnota hlavných indexov.

Najlepším nepriamym dôkazom je pohyb indexov v daných časoch a dňoch preste tak aby čo najväčší počet call alebo put opcií expirovali ako bezcenné. Je to veľmi dobre viditeľné ako sa z celých síl niekedy trh (v podaní Market Makers) snaží držať index pár bodov nad/pod istou hranicou bez ohľadu na správy a ekonomické čísla.

Insider trading je veľmi rozšírená vec, nie len pri korporáciách, ale aj v bankách a trhoch ako celku. Ako príklad si spomínam na jednu noc, keď aj napriek zlým správam boli trhy pumpované do nebies. Na obed vyšla zlá správa a trhy začali prudko padať. "Big boys" zámerne napumpovali trh, aby na poklese zarobili obrovské peniaze. Následne keď väčšina retailu bola v pozícii short, tak poslali trh znova hore a opäť zarobili na opciách. Hodnoty držali až do zavretia trhu, alebo pokiaľ opcie retailu neexpirovali ako bezcenné, alebo so stratou. Po zavretí hlavného trhu (afterhours) už nemali takú silu a ten sa prepadol, resp. už trh nemuseli držať nad vodou, pretože cieľ splnili a zarobili.

V USA existuje organizácia Security Exchange Commision, ktorá má vyšetrovať nekalé burzové obchody. Naďalej riešia bežné podozrivé korporátne burzové obchody (insider trading), ale korupciu a manipulatívne ovplyvňovanie trhov neriešia. Neriešia tak preto, lebo v tomto multimiliardovom biznise sú namočení mnohí vplyvní ľudia, politici, FED, muži veľkých bánk, ale určite aj ich advokáti a sudcovia.

Bežní ľudia netušia, že sa takéto niečo deje a netušia to ani mnohí politici a takmer určite to nevie ani náš minister financií.

 

Aký je ďalší plán bankárov ?

Algoritmy počítačov boli nastavené v júny 2020 na cieľovú hodnotu S&P 500 asi 3300 (z nezaručených "insider info" na finančných fórach). V piatok 19. júna sa však Apple rozhodlo zavrieť väčšinu kamenných predajní v USA kvôli druhej vlne koronavírusu. Mimochodom akcie Apple boli v tento deň historicky najvyššie, hoci predáva oveľa menej telefónov.

Po zavretí burzi nastal v mimoburzovom obchodovaní prudký pád indexov. Algoritmy a finančníci možno nedosiahnu svoj cieľ 3300 a budú musieť začať svoje výpredaje skôr. 

Nik z nás bežných ľudí však nevie koľko peňazí im zostalo a aké metódy FED ešte použije na to aby zastavil pád trhov. Pravdepodobne budú musieť shváliť ďalší masívny stimulačný balíček pre Wall street. Rozhodne sa nechystajú vzdať. Jedna teória hovorí, že trh klesne najviac 200-300 bodov a z dlhodobého hľadiska bude roky stagnovať.

Druhá teória je, že príde historický burzový pád, najmä po mimoriadne zlých výsledkoch firiem za druhý kvartál.

Tak či onak, finančníci o svoje peniaze neprídu.

Jedným z nástrojov ako sa inštitúcie snažili udržať burzy nad vodou, bola aj veľká špinavá kampaň, kde ľuďom odporúčali aby investovali práve teraz a peniaze z dôchodkových fondov nepresúvali do garantovaného fondu (aj keď ani ten nie je garantovaný, lebo je z väčšej časti dlhopisový).

Všimli ste si tieto odporúčania aj v našich televíziách a aj u našich finančných poradcoch ?

V USA si za posledné mesiace založili brokerské účty milióny američanov. Legendou sa stal broker RobinHood, ktorý neumožňuje shortovať a klienti pri poklese nemôžu zarobiť. Známe sú ich časté výpadky a sťažnosti klientov (najmä počas poklesov indexov keď je veľká záťaž na ich servery) a nekalé praktiky, za ktoré už boli aj pokutovaný. Zdá sa že tento Robin Hood chudobným berie a bohatým dáva.

Cieľom je zatiahnuť do tejto bubliny čo najviac retail investorov.

Ja osobne som si niekoľko dní pred pádom prepol druhý a tretí pilier do garantoveného fondu a vybral som nie len akciové, ale aj realitné fondy. Medvedí trh je sprevádzaný vysokou volatilitou a prudkými poklesmi a rastom. Nie je to niečo, čo zmizne za pár týždňov a môže trvať aj roky, kým sa trhy dostanú na dno. Počas krízy v roku 2007 trvalo až 1,5 roka kým trhy poklesly na minimum. Index S&P 500 klesol z hodnoty takmer 1600 v októbri 2007 na hodnotu 670 v marci 2009. Nikdy však pokles počas tejto doby nesprevádzal rast vyšší ako 50% tak ako to bolo teraz.

Ak veríte americkému FEDu a sile tlačenia peňazí "Brrrrrr", tak sa možno kríza na akciových trhoch ako v roku 2007 nezopakuje [3]. Ja však medzi takýchto veriacich nepatrím a budem trpezlivo čakať čo sa bude diať ďalej.

Neviete čo je Brrrrrr ? Kliknite sem https://moneyprintergobrrr.com/

Mimochodom najväčšie americké banky sú JP Morgan, Bank of America, Wells Fargo, CitiGroup, Goldman Sachs a Morgan Stanley. Donal Trump má s nimi veľmi priateľský vzťah a hovorí sa, že trhy sú hore na jeho rozkaz a budú sa o to snažiť až do prezidentských volieb v novembri 2020. Trumpovi údajne veľmi záleží na tom aby bol zvolený opäť. 

 

Zdroje:

[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Distribution_of_wealth

[2] https://www.federalreserve.gov/monetarypolicy/bst_recenttrends.htm

[3] https://moneyprintergobrrr.com/

[4] https://apps.newyorkfed.org/markets/autorates/tomo-results-display?SHOWMORE=TRUE&startDate=01/01/2000&enddate=01/01/2000

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?